Poradenstvo, podpora a aktuálne
informácie pre každý bytový a rodinný dom

 

TLAČOVÉ SPRÁVY

Žiar nad Hronom 6.11.2017

Cez zimu si dajte urobiť ponuku a na jar máte energie takmer zadarmo

Kto by chcel získať finančné prostriedky z projektu Zelená domácnostiam, určených na poukážky Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), pre inštaláciu zariadení na využívanie OZE (Obnoviteľných zdrojov energie), musí si počkať na prvý polrok 2018. Posledné, 17. kolo v tomto roku, s rezervovanými 1,25 mil. eur pre zariadenia vyrábajúce teplo, sa konalo 17. októbra 2017 o 15.00 hod. a tradične trvalo iba niekoľko minút.

Celý článok

Rozpočítavanie tepla a teplej vody v bytových domoch


Zdá sa Vám rozpočítavanie množstva dodaného tepla a teplej vody v bytovom dome zložité a neprehľadné? Poradíme Vám, ako sa v tejto problematike zorientovať.

Čo komplikuje rozpočítavanie nákladov na teplo za byt

 Platby za teplo na vykurovanie a prípravu teplú vodu tvoria v bytových domoch podstatnú časť celkových prevádzkových nákladov. Zvyčajne je to viac ako tretina, niekedy až polovica z mesačných zálohových platieb. Väčšine obyvateľov bytov samozrejme záleží na tom, aby platili len za množstvo, ktoré odoberú členovia konkrétnej domácnosti. Spotreba tepla na vykurovanie v jednotlivých bytoch však nie je jednoducho merateľná.

Bytový dom je vykurovaný ako celok. Vzhľadom k tomu, že teplo prestupuje stenami, stropom a podlahou miestnosti, nedá sa  vylúčiť vzájomné tepelné ovplyvňovanie medzi susediacimi bytmi.

Keby sme počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie telesá, vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne v nevykurovanom byte vnútorná teplota pod 15 – 18 °C. Vďaka prestupu tento byt spotrebuje teplo v hodnote 50 % až 70 % nákladov na teplo v porovnaní s bytom, kde sa vykuruje na 21°C.

Uvedené výrazné prestupy tepla však nie je možné presne zaznamenať a vyčísliť. Nezohľadňujú ich ani pomerové rozdeľovače tepla, ktoré slúžia pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie. Ich výsledky často motivujú obyvateľov k väčším úsporám. Mnohí, v snahe ušetriť, vypínajú vykurovacie telesá a „berú teplo“ od susedov.

Tvorcovia legislatívy preto stanovili, že pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie sa má pomerovým rozdeľovačom tepla prikladať menšia váha. Pri stanovovaní podielov tepla spotrebovaného jednotlivými bytmi sa má väčšina nákladov (60 % a viac) prislúchajúcich k základnej zložke ceny tepla rozdeliť medzi byty pomerne podľa podlahovej plochy a zvyšok podľa údajov pomerových rozdeľovačov tepla.

Tento pomer môžu vlastníci bytov zmeniť hlasovaním. Ovplyvňuje ho viacero faktorov, ako je napríklad technické vybavenie domu, použité stavebné konštrukcie, vykonané opatrenia na zníženie spotreby tepla, tvar a poloha domu.

Vedeli ste, že:
  • Pri centrálnej dodávke je pri fakturácii rozhodujúce celkové dodané množstvo tepla na vykurovanie do domu a spotreba tepla na prípravu teplej vody v mieste jej prípravy. Údaje z bytových vodomerov a pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách určujú len pomery, v akých sa delí suma fakturovaná pre dom medzi konečných spotrebiteľov.
  • Legislatíva stanovuje len rámec rozpočítavania nákladov na teplo. Sumy, ktoré platia jednotlivé byty, môžu zásadne ovplyvniť ich vlastníci pri schvaľovaní spôsobu rozpočítavania.
  • Výsledkom rozpočítavania v bytových domoch je vždy len priblíženie sa k reálnemu rozdeleniu nákladov na teplo.

Systém centrálnej dodávky tepla a teplej vody

schema tuv_pozicie_640

1. tepláreň, 2. odovzdávacia stanica tepla, 3. meranie množstva dodaného tepla do odovzdávacej stanice tepla, 4. bytový dom – odberateľ tepla/koneční odberatelia tepla, 5. meranie množstva dodaného tepla na vykurovanie na odbernom mieste, 6. pomerové rozdeľovače tepla, 7. meranie množstva teplej vody u konečných spotrebiteľov

Spotreba tepla už klesla o tretinu

Takmer v 90 % bytových domov na Slovensku sa zabezpečilo hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav, inštalácia termoregulačných ventilov a pomerov rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách. Aj vďaka vykonaniu týchto opatrení sa za posledných 10 rokov podarilo na Slovensku znížiť konečnú spotrebu tepla na vykurovanie bytových domov až o tretinu.

Čo by malo obsahovať vyúčtovanie

Vyúčtovanie musí správca, spoločenstvo vlastníkov bytov alebo vlastník bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov doručiť vlastníkom alebo nájomcom bytov najneskôr k 31. máju nasledujúceho roka. Legislatíva nestanovuje, ako by malo vyúčtovanie vyzerať. Má byť však prehľadné a zrozumiteľné.

Základné minimálne údaje o teple a teplej vode, ktoré musia byť vo vyúčtovaní sú uvedené vo vyhláške č. 630/2005 Z. z. a v novej vyhláške č. 240/2016, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva dodaného tepla.

Podrobné vyúčtovanie musí obsahovať údaje o rozpočítavaní množstva dodaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu teplej vody; zvlášť za objekt rozpočítania, ktorým je zvyčajne bytový dom, a zvlášť pre konečného spotrebiteľa – vlastníka alebo nájomníka v byte. Ideálne je, ak sú údaje vo vyúčtovaní uvedené v prehľadnej tabuľke.

Z vyúčtovania musí byť jasné, aká je výška nákladov, spôsob ich určenia a rozpočítavania, celkové náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie a množstvo tepla na prípravu teplej vody. Vyúčtovanie zvyčajne obsahuje aj údaje o zálohových platbách a výške nedoplatku alebo preplatku konečného spotrebiteľa.

Súčasťou vyúčtovania musia byť aj ďalšie prehľady s údajmi, ktoré vstupovali do rozpočítavania nákladov na teplú vodu a teplo na vykurovanie - samostatne pre celý dom a zvlášť pre konkrétny byt.

Celoročné vyúčtovanie by v každom prípade malo byť spracované tak, aby mohli koneční spotrebitelia skontrolovať, či boli dodržané pravidlá určené legislatívou a dohodou vlastníkov bytov.

Dôležité pojmy

Konečný spotrebiteľ - vlastník, nájomca bytu v bytovom dome.

Pomerové rozdeľovače tepla – zariadenia určené na indikovanie množstva tepla odovzdaného prostredníctvom vykurovacieho telesa v miestnosti. Neslúžia na určenie priamych platieb za odobraté teplo, ale len na určenie podielu na spotrebe tepla za dom.

Podlahová plocha bytu - celková plocha všetkých miestností bytu (bez plochy balkóna, lodžií a terás).

Objekt rozpočítavania – budova s jedným odberným miestom alebo viac budov, ktoré majú jedno odberné miesto.

Odberné miesto - zmluvne dohodnuté miesto, na ktorom je umiestnené určené meradlo na zisťovanie množstva dodaného tepla.

Regulačný príkon na odbernom mieste (kW) – vypočíta sa podľa predchádzajúcej skutočnej ročnej spotreby tepla (konkrétny postup je uvedený v § 6 ods. 3 vyhláška č. 248/2016 Z.z) alebo pre nových odberateľov podľa objednaného množstva tepla.

Prepočet spotreby tepla z GJ na kWh – je určený prevodným koeficientom: 1GJ = 277,8 kWh. V GJ sa udávala spotreba tepla do roku 2009.

Tip pre Vás
  • Aké množstvo tepla na vykurovanie ste spotrebovali v porovnaní s priemernou spotrebou vo vašom dome?
    Vypočítajte si mernú spotrebu tepla v dome (kWh/m2). Množstvo tepla vydeľte podlahovou plochou domu. Výsledok porovnajte s mernou spotrebou za váš byt (teplo na vykurovanie vášho bytu vydeľte podlahovou plochou bytu).
  • Koľko váš dom ušetril zateplením alebo vyregulovaním?
    Požiadajte správcu, aby dal zostaviť porovnanie spotrebovaného tepla na vykurovanie so zohľadnením počasia v porovnateľných vykurovacích obdobiach pomocou „dennostupňov“. Porovnávajte spotrebu tepla na jeden "dennostupeň".

Rozpočítavanie dodaného tepla na vykurovanie

Cena dodaného tepla je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Skladá sa z dvoch zložiek – variabilnej a fixnej.

Vo variabilnej zložke ceny tepla (€/kWh) sú premietnuté náklady, ktoré dodávateľ tepla vynaloží na nákup prvotných energetických surovín použitých na výrobu tepla. Cenu paliva a vstupnej elektriny dodávateľ tepla nemôže v podstatnej miere ovplyvniť - stanovuje ju trh.

Fixná zložka ceny tepla (€/kW) sa skladá z regulovaných a neregulovaných ekonomicky oprávnených nákladov.

Rozhodujúcimi regulovanými oprávnenými fixnými nákladmi sú osobné náklady a ďalšie finančné náklady, ktoré súvisia so správou prevádzky tepelného hospodárstva.

Rozhodujúcimi neregulovanými oprávnenými fixnými nákladmi, ktoré tvoria podstatnú časť fixných nákladov, sú odpisy hmotného a nehmotného majetku zariadení na výrobu a rozvod tepla a náklady na údržbu a opravy priamo súvisiace s výrobou a rozvodom tepla. Súčasťou fixnej zložky ceny tepla je aj primeraný zisk, ktorého výška je tiež regulovaná.

Novinky: Čo hovorí legislatíva

Základný rámec pri rozpočítavaní množstva dodaného tepla pre konečných spotrebiteľov za rok 2016 ustanovuje ešte vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. Táto vyhláška bola na základe skúsenosti z jej praktickej aplikácie novelizovaná a doplnená vyhláškou ÚRSO č. 358/2009 Z. z.

Ale pozor, pre ďalšie obdobia, teda pri rozpočítavaní množstva dodaného tepla pre konečných spotrebiteľov za rok 2017 a neskôr, sa postupuje podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 240/2016, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2017.

Výnimku tvoria bytové domy s centrálnym zdrojom výroby tepla v dome, t.j. bytové domy s vlastnými domovými kotolňami, ktoré zdroj neprenajali inej osobe. Tie sú povinné už náklady za rok 2016 rozpočítavať podľa vyhlášky MH SR č. 240/2016.

Nová vyhláška MH SR prináša nasledujúce zmeny:

Zmena č. 1: Bytové domy s vlastnou kotolňou musia už pri rozpočítavaní za rok 2016 zohľadňovať komplexné náklady na teplo, podobne ako pri CZT
Väčšiny bytových domov sa zmeny uvedené v novej o vyhláške dotknú až pri vyúčtovaní nákladov za rok 2017. Pri vyúčtovaní nákladov za rok 2016 musia postupovať podľa novej vyhlášky len bytové domy s centrálnym zdrojom tepla, teda bytovky s vlastnými domovými kotolňami, kde cena tepla nie je regulovaná ÚRSO. Vo vyhláške je presne stanovené, čo všetko sa musí v tomto prípade zahrnúť do nákladov na rozpočítavané teplo. Majitelia bytov tak budú mať porovnateľnú a komplexnú predstavu o všetkých položkách, ktoré ovplyvňujú cenu tepla z vlastnej kotolne. Vyhláška určuje, že okrem samotnej investície je nutné zohľadniť aj náklady na palivo, elektrinu, technologickú vodu a hmoty, osobné náklady na zamestnancov vykonávajúcich opravu a údržbu, ale aj rôzne súvisiace poplatky, vrátane nákladov na splácanie úveru, ak bol využitý.

Zmena č. 2:  Základná zložka pri teplej vode je stanovená na 20 % a spôsob rozpočítavania je stanovený striktne

Podľa oboch vyhlášok sa môže použiť aj odlišný spôsob rozpočítavania nákladov na teplo ako ustanovujú vyhlášky, ak sa na ňom dohodnú koneční spotrebitelia – vlastníci bytov. Pri rozpočítavaní nákladov na ohrev teplej vody nová vyhláška stanovuje pomer základnej a spotrebnej zložky na 20 % a  80 % a spôsob rozpočítavania je daný jednoznačne a striktne.

Zmena č.3:  Zásadne sa sprísňujú a sú pevne stanovené postihy za znemožnenie odpočtu údajov o spotrebe teplej vody a tepla


Zmena č. 4: Byty s individuálnym vykurovaním budú mať vyššiu základnú zložku za teplo
Vyhláškou sa zvýšil z 0,25 na 0,5 koeficient, akým má byť rozpočítaná základná zložka za dodané teplo v bytoch s individuálnym vykurovaním, ktoré môžu profitovať z prestupov tepla z okolitých priestorov vykurovaných zo sústavy centrálneho zásobovania teplom.

UPOZORNENIE: Ak chcú vlastníci upraviť detaily rozpočítavania v prípadoch, ktoré dovoľuje zmeniť nová vyhláška, je potrebné, aby ich v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov schválili v predchádzajúcom roku. To znamená, že zmeny schválené vlastníkmi v tomto roku 2017 budú platiť až pre rozpočítavanie za rok 2018.

Zdroj: SIEA

Viac na http://www.siea.sk/letaky/c-1165/rozpocitavanie-tepla-a-teplej-vody-v-bytovych-domoch/